| 20.1 Juniorský a dorastenecký squash | ||||||||||||||
| 20.1.1 Kedy začať
hrať squash a ako? 20.1.2 Čo robiť okrem squashu? 20.1.3 Ktorý tréner je dobrý? 20.1.4 Dieťa mi nechce chodiť na tréningy! 20.1.5 Prvé zápasy - buďte trpezlivý a pomáhajte 20.1.6 Príklad z praxe: Správanie sa rodiča počas zápasu - veľmi zlý príklad 20.1.7 Príklad s praxe: Správanie sa rodiča počas zápasu, turnaja, tréningu - optimálny príklad 20.1.8 Príklad s praxe: Peter po absolvovaní prvého turnaja skončilo s tréningami - mohol za to problém v rodine 20.1.9 Moja malá/malý hrá tenis bude vedieť squash? |
||||||||||||||
20.1.1 Kedy začať hrať squash a ako? Hore ...späť na Obsah... Na túto otázku je niekoľko odpovedí. Dá sa začať aj v 6tich rokoch, v 12tich aj v 18tich rokoch, v 24tich rokoch alebo aj v štyridsiatke. Každý z tých začiatkov má svoj priebeh a primerané očakávania. Podľa toho kedy začnete, dvíha sa či prípadne klesá pravdepobnosť dosiahnutia dokonalosti v tomto športe. Začiatok okolo 6 roku života Hore ...späť na Obsah... V tomto období života dieťaťa sa už dá začať. Či to doporučujem alebo nie, na toto sa odpovedať nedá, pretože to závisí vždy od kokrétneho jedinca a na okolí v ktorom žije (okolie = rodina a spoločnosť resp. komunita). Pre 6 ročné deti musí byť v každom prípade squashový tréning viac "fun" ako drina. Čiže viac zábavy, hry, súťaží a spoločných akcií detského kolektívu ako individuálny tréning. Ak položíte základy dobrého vzťahu dieťaťa k fyzickej námahe, to znamená, že pokiaľ dieťa v tomto veku bude brať squashový tréning ako zábavu a nie ako niečo nepríjemné, máte na dlhý čas vyhrané. Indikátorom miery atraktívnosti tréningu pre dieťa je napríklad to, že mu po istom čase poviete "vieš čo, dnes som unavený nemôžem ťa na tréning zaviesť, zostaneme doma a ty si môžeš robiť čo chceš". Ak je dieťa sklamané a presviedča vás o tom, že by tam chcelo ísť, je veľmi dobré znamenie. Samozrejme, že kroky trénera by okrem zábavy a hry mali jasne smerovať k rozvoju všetkých pohybových schopností dieťaťa. Nielen tých, ktoré sú pre squash najdôležitejšie, ale potrebné je rozvýjať dieťa ako celok. Nie len cvičiť búchanie do lopty z prava a zľava. Treba mať na pamäti, ze napríklad všeobecná obratnosť sa dá zdokonaľovať iba do určitého veku (do 12-13 rokov) a preto toto obdobie treba využiť na všetko to, čo budúcemu hráčovi v jeho rozvoji pomôže. Avšak to najdôležitejšie čo sa musia malí squashisti naučiť je: - mať pozitívny vzťah k tréningu ako k forme fyzickej námahy, - zvyknúť si na úlohu trénera v tréningovom procese, - zvyknúť si na trénera ako na autoritu (a nie ako na kamaráta), - osvojenť si tréningové návyky (prísť na tréning načas, rozcvičiť sa, nenapchať sa keksíkmi pred tréningom, vypiť dostatok vody 30 min. pred tréningom, zoznámiť sa so strečingom atd.) - ďalšie veci ako: naučiť sa prehrávať, zistiť čo je to športová konkurencia atď. Toto všetko sa dieťa nenaučí samo. Do tohoto "športového" sveta ho musí uviesť tréner pokiaľ na to má (nie každý tréner je toho schopný). V každom prípade úplne najdôležitejšie zo všetkého je to, aby dieťa prežívalo počas takéhoto skorého začiatku tréningového procesu pozitívne emócie. Inými slovami aby na kurte bolo štastné a veselé. Opakujem "štastné a veselé šesť ročné dieťa".Aby sa smialo a malo chuť súťažiť a byť lepšie. Ak sa toto trénerovi podarí, je to sľubný začiatok ďalšej squashovej dráhy. Ak to tak nieje, niečo nefunguje tak dobre ako by mohlo. Čo to je, na to už musíte prísť vy v spolupráci s trénerom. Výhody a nevýhody začatia tréningového procesu v šiestich rokoch života diaťaťa: - výhoda: pokiaľ dieťa "vydrží" a bude pravidelne trénovať, môže mať v cca 15 rokoch úplne stabilizovanú a zvádnutú techniku tak, že mu to otvorí dvere k najvyšším priečkam národného rebríčka prípadne svetového rebríčka resp. bude mať na to tie najlepšie predpoklady (konkurencia v squashi je niekoľko násobne menšia ako v tenise a na Slovensku zatiaľ nieje žiaden hráč ktorý by začal tak skoro pričom by dnes mal aspoň 17 rokov, takže priestor pre mladé talenty su stále je), - nevýhoda: keď začneme s dieťaťom pracovať takto skoro, môže sa veľmi ľahko stať že mu squash po pár rokoch "polezie na nervy" a v období puberty vám jedného krásneho dňa s úsmevom (alebo s plačom) na tvári zahlási "mami, tati...ja končím!!!". Za tento stav môže byť zodpovedný nesprávny prístup trénera a rodičov alebo ďalšie dôvody, ktorých je asi tisíc päťsto šesdesiat sedem, takže ich s kapacitných dôvodov menovat nebudem :) Začiatok okolo 12 roku života Hore ...späť na Obsah... Pokiaľ začíname okolo 12teho roku života, máme pred sebou už dieťa ktorému je dobré sa venovať individuálne pretože ziačiatky úderovej techniky môže zvládnuť relatívne rýchle. Nieje tu už taký problém udržať koncentráciu dieťaťa, na druhej strane napr. všeobecná obratnosť pokiaľ nie je dostatočne rozvinutá napr. z iného športu ktorý dieťa robilo predtým, tak túto pohyblivosť pobytom na kurte nezlepšíme. Napriek tomu, je aj toto vek ktorý môže viesť k úspechom a všetko závisí od individuálnych schopností hráča. V každom prípade stabilizácia techniky úderu trvá cca 5 rokov čo však závisí od celkovej tréningovej záťaže. Inými slovami po odohraní povedzme 5 miliónov úderov (vychádzam z obdobných výskumov z tenisu) môže byť technika úderu a pohybov hráča na kurte natoľko zautomatizovaná, že môžeme prehlásiť že je stabilná resp. stabilizovaná. Napriek tomu že je šanca dosiahnuť na tie najvyššie priečky menšia, určite je to vek kedy sa oplatí do tohoto športu dieťa "zatiahnuť". Platí to hlavne v dnešnej dobe, ktorá ponúka neskutočné množtvo informačného a mentálneho odpadu zabaleného v krásnych obaloch, ktoré propagované nenásytnými obchodnými spoločnostami učia ľudí iba to ako míňať peniaze a zabudnúť na seba samého a svojich blízkych. Takže, nedajte sa a zoberte svoje deti a poďte hrať hneď teraz! Začiatok okolo osemnástky Hore ...späť na Obsah... Aj tu sa dá pomýšlať na úspech, hlavne ak má človek za sebou iný raketový šport. Spomínam si na môjho brata, ktorý začal tenisom, potom v trinástich rokoch prešiel na volejbal a neskôr hrával extraligu za Inter Slovnaft Bratislava. Po 9 rokoch potom zo zdravotných dôvodov (bolesť kolien) prešiel na squash. Začal som s ním trénovať ja a po dvoch rokoch sa dostal na rebríčku medzi prvých 25 hráčov. Hoci v dnešnej dobe by to už zrejme nebolo možné (je tu už veľa hráčov ktorý začali v mladom veku), stále je to veľmi individuálne a závisí to od individuálnych schopností hráča. Pokiaľ má hráč dobré základy hlavne z tenisu alebo bedmingtonu, jeho squashový začiatok môže byť veľmi rýchly. Na druhej strane, pokiaľ sa jedná o "poleno", ktoré doteraz žiaden šport nerobilo, bude to tažký boj. Začiatok tridsiatikov-štyridsiatnikov (tento odstavec sem tématicky nepatrí ale nechal som ho tu pre rodičov) Zdravím dámy a páni! :) Takže predpokladám že už máte niečo za sebou a pokiaľ je to niečo športová minulosť tým lepšie. Je jedno aký šport ste robili či nerobili. Pol hodina na kurte úplnému začiatočníkovy zoberie toľko energie, že bude mať dosť na 3 dni. Ale to sa samozrejme veľmin skoro zmení. Dôležité je vydržať a to najhlavnešie je naučiť sa pohybovať po kurte tak ako sa to má. To je 80% úspechu. Takže smelo prejdite na kapitolu 11 Pohyb po kurte a tiež na 10 Základný forehandový a backhandový úder. 20.1.2 Čo robiť okrem squashu? Hore ...späť na Obsah... Toto je otázka ktorá úzko súvisí s ambíciami hráča, s tým na akej úrovni squash hrá a s tým čo chce dosiahnuť. V každom prípade squash výkonnostných hráčov sprevádza kondičná príprava. Pokiaľ niekto chce byť výkonnostný hráč a na kondičnú prípravu sa vykašle, ďaleko sa nedostane. Z dlhodobého hľadiska potrebuje každý vrcholový športovec niekoľko ďalších športových činností okrem svojej hlavnej činnosti na to aby "udržal business v pohybe". Čiže na to aby malo jeho telo potenciál na maximálny výkon vo na kurte, tak na toto iba squash nestačí. Čiže ľahké činky, ťažké činky, bazén, strečing, expander, beh, špeciálny beh na kurte, bežiaci pás, bicykel, korčule plus doplnkový šport napr. tenis ľavou rukou (pokiaľ je hráč pravák a naopak). Toto je výťah z toho čo by mohol všestanný hráč absolvovať. Čo a ako a pri akej záťaži absolvovať to už závísí od konkrétneho tréningového plánu pre konkrétneho športovca, ktorý vypracuje kondičný tréner. Na to ako bude plán vyzerať a čo konkétne bude obsahovať, bude treba vstupné kondičné prípadne psychologické testy športovca, ktoré ukážu kde sú rezervy na ktoré sa teba sústrediť. Kondičná príprava detí do ukončenia vývoja ich organizmu (ukončenie vývoja pohybovej sústavy) sa musí zaobísť bez ťažkých činiek v posilovni ale švihadlo, medicimbal, bežné vybavanie telocvične, loptové hry, koordinačné hry, strečing a rôzne iné pomôcky dávajú kondičným trénerom dostatok priestoru na vytvornie zaujímavého programu pre deti. Kondičná príprava rekreačných hráčov v podstate neexistuje. Títo hráči sa venujú squashu iba "zľahka" a necítia potrebu navštevovať posilovňu preto aby boli o trochu lepší na kurte a samozrejme robia chybu. Nielen že budú lepší na kurte ale aj v ťažkej inej životnej situácii sa budú cítiť istejšie a ich reakcia bude energickejšia. Druhá vec je tá, že väčšina ľudí na kondičnú prípravu jednoducho nemá čas. 20.1.3 Ktorý tréner je dobrý? Hore ...späť na Obsah... S trénermi je to tak isto ako s automechanikmi, s doktormi alebo právnikmi. Dáte im konkrétnu otázku a dostanete zakažým inú odpoveď. Jeden povie to druhý ono. Jeden doktor Vám povie že RTG netreba pretože ten prst "zaručene nie je zlomený" a druhý Vás na RTG bez váhania pošle. Jeden právnik povie že závet je nespochybniteľný, druhý si už taký istý nieje. Jeden automechanik by vymenil karburátor kôli nesprávnemu vstrekovaniu, druhý povie aby ste si vypláchli nádrž lebo je tam špina ktorá trisky v karburátore upcháva. Ako je z týchto rozhodnutí vidieť, sú značne protichodné a pokiaľ je prst naozaj zlomený, je veľká chyba ak Vám RTG neurobia a ruku nezafixujú, pokiaľ vymeníte karburátor a v nádrži je naozaj špina, zbytočne vyhodíte niekoľko tisíc korún navyše auto Vám skape znovu, a pokiaľ "nespochybniteľný" závet niekto napadne na súde a Vy prídete o majetok, ktorý ste mali zdediť, budete mať o jednú nočnú moru naviac. Toto isté sa môže stať pri kontakte s trénerom. Jeden povie tak, druhý onak. Môže sa Vám stať, že zmeníte trénera a on vyhlási že dieťa "zle" drží raketu a že mu treba zmeniť držanie (rakety). Toto je jeden z najväčších zásahov aké može tréner počas obdobia stabilizácie techniky urobiť. Môže veľmi pomôcť ale aj veľmi poškodiť v závislosti od toho akú techniku má dieťa momentálne vyvynutú. Možete naraziť na trénera, ktorý bude mať povahu "tráviča studní" a ktorý svojím prístupom viac hráčov znechucuje ako motivuje. Možete naraziť na človeka, ktorý sa tvári ako tréner ale dieťaťu nevie vysvetliť ako má hrať údery. Zažil som jedného tenisového trénera, ktorý v kuse hráčom rozprával vety ako "urob si priestor pre loptu*, opri sa do úderu**" a podobne. Vaše dieťa tomu nemusí a na 99% ani nebude rozumieť (na deti fungujú obrázky, ukážky, vizuálne a iné "okľuky" či predstavy, ktoré pomôžu konrétny návyk zmeniť alebo posilniť). Často tomu nerozumeli ani rodičia a tým pádom tento tréner mal šancu v ich očiach ako "skúsený". Pravda však bola taká že to bol tréner menej ako podpriemerný. Ale to samozrejme nevadí, nemôže byť každý výnimočný, len je dobré keď to dokážeme aspoň trochu posúdiť, a deti zveriť do rúk človeku ktorý ich posunie ďalej a správnym smerom. Jedna z metód ako čiastočne zistiť, kto je aký tréner je - choďte sa pozrieť na jeho tréning s iným dieťaťom, najlepšie tak aby o tom nevedel a aby si nevšimol že ho pozorujete. Hneď si viete urobiť obraz o priebehu tréningu a keď už nie z odbornej stránky, tak aspoň z tej ľudskej. Zoznam vecí na ktoré by ste si mali dávať pozor pri výbere trénera pre dieťa: - mal by vedieť čo robilo dieťa na poslednom tréningu (keď nie z hlavy, mal by tom mať zapísané), - mal by byť na kurte načas, - mal by jasne vedieť vymedziť hranice čo si dieťa môže dovoliť a čo nie - byť pre dieťa autoritou čo nemení názory zo dňa na deň, - mal by byť autorita a nie večne usmiaty kamarát (kamarát nevie vymedziť hranice, autorita áno) - mal by mať záujem vidieť dieťa na trunaji, - mal by vedieť dieťa pochváliť a nielen pokarhať (karhať vie každý), - mal by Vám pred tréningovým procesom povedať kde je dieťa traz a kam ho chce dostať, - mal by trvať na tom, aby si dieťa viedlo tréningový a zápasový denník (ak už dieťa vie písať), - mal by trvať na tom aby sa tréning začínal rozcvičkou 15 minút pred začatím tréningu na kurte. Toto sú veci ktoré ja pokladám za dôležité. Samozrejme, iný automechanik Vám povie že treba vymeniť karburátor :). 20.1.4 Dieťa mi nechce chodiť na tréningy! Hore ...späť na Obsah... S touto situáciou sa určite stretnete a určite ju už poznáte. Ráno ste s zobudili a po obvyklom rituále keď sa sa ocitli pred dverami Vášho domu alebo bytu ste boli Vašim dieťatom uzrozumený s tým, že dnes sa do škôlky/školy jednoducho nejde a bodka. Z času na čas sa to stáva aj pri tréningovom procese a je to úplne normálne. Ľudia niesu stroje a spomente si koľko krát ste si predtým ako sa ráno pozriete do zrkadla povedali "dnes by som sa na tú robotu najradšej vy...". Kto by nechcel ráno zostať v posteli keby sa mu peniaze samé dokotúľali na účet? Asi každý. A tak je to aj s tréningovým procesom. Navyše, často sa stáva, že dieťa necíti až takú potrebu trénovať pretože to pre neho nieje práca na príjme z ktorej je existenčne závislé. Dieťaťu obvykle stačí keď zahrá smutnú pandu a od rodičov dostane čo si žiada. K týmto prejavom typu "nechcem chodiť na tréning" však treba byť pozorný. Je to ako situácia kedy Vás začne niečo bolieť. Bolesť je z medicínskeho hľadiska indikácia možného poškodenia, ktoré môže nastať alebo dokonca už nastalo. A tak je to aj pri tomto prejave odmietania tréningov. Z pohľadu psychológa je to jasný znak toho že sa niečo može stať alebo sa už stalo. Takže je dôležité vedieť príčinu. Skúsime ich zhrnúť takto: Pretrénovanosť - toto je najednoduchšia situácia aspoň z pohľadu jej riešenia. Dieťa skrátka potrebuje vypnúť, načerpať hlavne psychickú energiu a oddýchnuť si. Nič viac nič menej. Koľko oddychovať a ako to závisí od miery pretrénovanosti ale pokiaľ je veľká, raketu môže hráč zavesiť na kliniec aj na jeden mesiac a nic zlého sa nestane. Robí sa to aj preventívne aby k pretrénovanosti nedošlo. V mesiacoch ako jún, júl sa zaradí "prázdny" motivačný mesiac kedy hráč nebude robiť skrátka nic. Žiaden kondičný tréning ani tréning na kurte. Ďalšie možné problémy - zámerne som z tohoto podnadpisu vypustil jedno slovo ktoré tam patrí, ale keby som ho tam nechal, väčšina čiteteľov by kapitolu iba preletela. Takze slovo si nechávam pre seba a pokračujeme. Ešte dodám, že zoznam možných problémov, ktoré uvádzam nižšie platí aj pre deti aj pre dorast.
A tak ďalej - určite existuje množstvo ďalších príčin ktoré môžu byť aj kombináciou vyššie uvedených. V každom prípade si zapamätajte, že to, že Vám dieťa nechce chodiť na tréningy, neznamená, že sa na tento šport nehodí, alebo že na neho nemá. To že na tento šport nemá, o tom nemôže rozhodovať dieťa, pretože na to jednoducho nemá dostatok životných skúseností v porovnaní s Vami resp. s trénerom. A keď niekto povie "našemu Peťkovi sa squash nepáčil tak sme s tým prestali...", tak za týmto ja vidím toto: - tréning bol nudný, - nebola tam žiadna zábava, - tréner ma nijak nazaujal, - bol som sám na kurte, neboli tam žiadny noví kamaráti, - v kuse som na turnajoch prehrával, - nikto (rodičia) ma nepochválil aj keď som prehral a hral dobre, - mama (otec) ma tam zakažým nechajú na tréningu a ani nevedia vlastne ako hrám, vôbec ich to nezujíma, - otec (mama) ak sú náhodou na tréningu tak mi iba mi stále niečo hovoria akože hraj lepšie a podobné sprostosti - keď som na turnaji, tak otec chodí hore dole popred kurt, nervózny jak sviňa - keď pokazím loptu, chytá sa za hlavu a pozerá do zeme a potom začne točiť hlavou... No povedzte, chodili by ste vy na takéto tréningy a zápasy s takymto trénerom a s takými rodičmi? Ja určite nie :). 20.1.5 Prvé zápasy - buďte trpezlivý a pomáhajte Hore ...späť na Obsah... Prvé zápasy sú vždy problémom ako pre deti tak pre rodičov. Prečo? Ak dieťa prehrá zápas je neštastné, sklamané, často krát sa rozplače a podobne. Inými slovami emočne prežíva niečo zlé negatívne. Pre priblíženie rodičom by som použil takýto príklad - predstavte si, že každé 2 týždne Vám zomrie jeden Vašich bratrancov. Roky ste s ním už neboli (a neboli ste na neho nijak špeciálne emočne naviazaný), ale na pohreb ísť musíte. Takže, každú druhú sobotu čierny oblek či šaty a potom šup do krematória, uplakané tváre starých ľudí, dojemný preslov najbližšieho zosnulého, kondolencie, kvety, vence, smútočná hudba... Určite budete súhlasiť že to nieje nič príjemné a Vy onedlho budete dúfať, že Vám už čoskoro všetci bratranci pomrú. A oni skutočne pomrú len musíte byť trpezlivý, pretože nikto nemá nekonečný počet bratrancov snáď okrem Mao Ce-Tunga (pozn. 27 rokov bol najvyší predstaviteľ Čínskej Ľudovej Republiky). Takže s prehrami v zápasoch je to podobne, raz určite pomrú a Vaše dieťa začne aj vyhrávať. Samozrejme chce to čas. Aj dieťa sa musí skonsolidovať, byť si viac isté a zápase, zvládať turnajovú atmosféru, zvyknúť si na negatívne aj pozitíne emócie, fyzickú vyčerpanosť. A vy ste tam na to aby ste mu to uľahčili a nie naopak. Tažke ak dieťa prehrá so lepším súperom a zápas neodflákne, potrebuje Vašu silnú podporu. Potrebuje sa o zápase ropzrávať, potrebuje cítiť že Vy viete ako treba trénovať aby to bolo nabudúce lepšie a aby ten ďalší zápas už mohol byť ten víťazný. Viem, ľahko sa mi to píše, ale aj tak, skúste byť trpezlivý a pomáhajte. 20.1.6 Príklad z praxe: Správanie sa rodiča počas zápasu - veľmi zlý príklad Hore ...späť na Obsah... Keď som chodil ešte na základnú školu, zemepis náš učila jedna "súdružka" učiteľka takmer v dôchodkovom veku. Pri výklade učiva nám často krát rozprávala vetu ktorá znela zhruba takto "a teraz žiaci, vám poviem príklad z praxe, to preto, že sa vám snažím ukázať ako to v živote funguje... ". Bola to jednoduchá pani a vetu povedala pokiaľ si pamatám so záhoráckym prízvukom. Jej príklad z praxe však nám ako deťom vyrazil dych: porozprávala nám príbeh chlapca čo pravidelne naskakoval na vlak ("toto sa robiť nemá" prízvukovala) a nakoniec skončil tak neštastne, že prišiel o nohu. To čo som ja videl na jednom turnaji bolo z môjho pohľadu niečo podobné, aj keď k fyzikému zraneniu nedošlo. V každom prípade "toto sa robiť nemá...". Popis situácie: - na turnaj príde pán so synom, pôvodom z Moravy, - Syn má zhruba 14-15 rokov a nastupuje na zápas, - otec si sadá na lavičku za sklenenou stenou kurtu, - zápas sa začína, - súper chlapca z Moravy má možno o rok menej, a ja ako rozhodca, tipujem vyrovnaný zápas, - po pár odohraných bodoch začne otec komunikovať zo synom na kurte, - jeho verbálny prejav je zhruba takýto: "hrej to s rozumem, nespi tam, jak tohle můžeš?!, to se mi jen zdá..., na co máš ty nohy?" atď. - syn na jeho narážky nereaguje iba sa na neho občas pozrie, - s pribúdajucim časom sa verbálna agresivita rodiča stupňuje, a ja ako rozhodca rozmýšľam nad tým, že mu niečo poviem, - chlapec prehráva set a otec ho berie von aby mu "niečo" povedal, - scénar s opakuje v druhom sete, ktorý chlapec prehráva tiež, - v treťom sete otec komentuje každý chlapcov prehratý bod, a pokiaľ sa mu podarí loptu vyhrať, je ticho, - prichádza séria prehratých lôpt, otec rýpe do chlapca viac a viac a je verbálne agresívny a prudko gestikuluje, - zrazu chlapec kazí výmenu, vybuchne a zámerne trieska raketu o stenu, kým ju nerozlmáti, - otec to nevydrží a odchádza serom k bufetu, chlapec zápas skrečuje, - chlapec odchádza z kurtu, zápas sa pre neho končí, balí si veci, - obaja sa stretávajú na schodoch ktoré vedú od kurtov do vstupnej haly, - otec na zdesenie okolostojacich, udiera chlapca celou silou po zátylku hlavy, - chlapec ostane ako obarený, pomaly precitne a odchádza do šatne... Nebol som pri tom ako chlapca udrel. Dovolím si povedať, že na otcove štastie, pretože by som sa ako otec chorého dieťaťa pravdepodobne nezdržal. Nezdržal pri pohľade na to ako otec mláti svoje zdravé dieťa. Ako si nevie vážiť to, že má zdravého syna, z ktorého môže byť vynikajúci športovec. Môj syn nemôže byť ani športovec, nieto ešte vynikajúci. Takže tento "príklad z praxe" je pre mňa a verím, že aj pre mnohých z vás primerane odstrašujúci. Samozrejme že dôvody prečo sa otec správa k synovi tak ako sa správa, sú hlboké a hoci nedajú sa zmeniť lúsknutím prsta dajú sa veľmi ľahko odhaliť. V každom prípade, otec by musel dostať poriadnu ranu "od života" aby svoje správanie sa k synovi zmenil a veci nechal plynúť tak ako plynúť majú a budú. V každom prípade, pokiaľ by sa chcel zmeniť, navštívil by psychológa a pátral by po tom, prečo bola jeho vlastná reakcia taká prehnaná a čo vlastne riadi racionálne rozhodnutia a ako zvládať vlastné emočné tlaky tak, aby to neubližovalo okoliu. Poznámka na záver: to že tento otec bol Moravák bola zhoda náhod, mohol to byť kľudne Slovák, Maďar, Poliak alebo ktokoľvek iný. 20.1.7 Príklad s praxe: Správanie sa rodiča počas zápasu, turnaja, tréningu - optimálny príklad Hore ...späť na Obsah... Takže, optimálne správanie sa rodiča počas zápasu znamená, že prítomnosť otca alebo matky počas zápasu nevyvolá stres, nervozitu napätie v hráčovi a pôsobí ako motivačný nie ako demotivačný faktor. Dieťa si všímajte primerane Pred zápasom si dieťa všímajte primerane, čiže ani ignorancia ani prehnané staranie sa a neustále opakujúce sa otázky typu "miláčik nie si smädný?, nebehaj stále spotíš sa a prechladneš!..." a podobné nezmysly. Je jasné že treba vedieť či dieťa robí, ale pokiaľ Vás bude brať ako niečo čo iba v kuse otravuje, nebude Vás brať vážne a Vaše slová bude väčšinou ignorovať. Je to podobné ako keď by ste každé ráno vstali, otvorili okno a začali vrieskať že "horí, horí". Prvý krát by susedia zavolali hasičov, ale na desiaty krát už psychiatra. Z tohoto príkladu vyplýva že, zatiaľ čo prvý krát Vás susedia zobrali vážne, po desiatom opakovaní Vás považujú za blázna. Deti sú v istom zmysle tiež Vaši susedia, takže pozor na to. Rady počas zápasu Pokiaľ Vás dieťa nepovažuje za "niečo čo iba v kuse otravuje", budete vedieť mu počas zápasu aj niečo poradiť. Tu si však zapamätajte jednu veľmi dôležitú vec: poradiť dieťaťu správne je jedna vec, to či to dieťa správne pochopí je druhá vec a to či to vie aj na kurte správne zrealizovať je tretia vec. Takže od momentu kedy Vy vyslovíte vetu, ktorou akože radíte dieťaťu ako vyhrať další set, sa spúšťa proces na ktorého konci môže byť zhruba toto: - dieťa nepochopí čo od neho chcete, - dieťa je natoľko emočne vypäté, že Vás úplne ignoruje (nie zámerne), - dieťa pochopí čo chcete, ale nevie to na kurte zrealizovať (technika mu to neumožní), - dieťa pochopí čo chcete, vie to na kurte zrealizovať a aj to urobí, - dieťa pochopí čo chcete, ale nevie to na kurte zrealizovať (už nemá fyzické a duševné sily), - dieťa pochopí čo chcete, vie to zrealizovať na kurte, ale je demotivované - nemá dôvod na to aby tak urobilo, - diaťaťu poradíte nesprávne, v dôsledku čoho ono urobí nesprávne kroky. Teraz si to zratájme:
Summa summarum z týchto siedmich narýchlo vybraných situácii bude Vaša rada úspešná iba v jedinom prípade, číselne je to 0,14 čize s pravdepodobnosťou 14% bude Vaša verbálna intervencia úspešná a dieťa bude schopné zmeniť "niečo" v priebehu zápasu. A to sme ešte nehovorili o súperovi, ktorý Vám toto ešte sťaží, pretože to či dieťa niečo zmení a zápas sa začne vyvýjať priaznivejšie závisí bohužiaľ aj od reakcií súpera. Čo som tým chcel vlastne povedať? Nuž iba toľko, že netreba preceňovať a ani sa spoliehať na to, že počas priebehu zápasu môžete niečo úspešne zmeniť. Takže nemajte neprimerané očakávania (a to na naväzujújúce sklamanie a možné výčitky) z toho, že napriek tomu "...že som ti hovoril že ho máš držať v zadnej časti kurtu..." dieťa súpera nedokázalo držať v zadnej časti kurtu. A pamatajte si, že máte šancu maximálne 14% že Vaše slovné "čáry-máry" zaberú a dieťa zvráti priebeh setu či zápasu. Berte na vedomie, že na kurte hrajú vždy traja hráči Môže to znieť divne ale je to tak. Kto je tým tretím hráčom? Je to telesná schránka Vašeho dieťaťa, ktorá stále niečo chce resp. nechce. Nechce sa rýchlo pohybovať, stále chce piť, najradšej be nehrala voleje a najradšej by sa z Tčka ani nepohla a len tak si tam stála. Odpor tohoto tretieho hráča musí dieťa prekonávať tiež. A to som ešte vynechal tie deti, ktorých schránka sa bojí keď jej vlastník (dieťa) zápas prehrá. Vtedy sa telesná schránka vytasí s emóciami rôzneho typu, ktoré sú niekedy také silné, že vlastník schránky boj so "sebou samým" prehráva a zápas vzdáva. Navonok sa to prejavuje tak, že sa dieťa rozplače a nechce ďalej pokračovať v zápase resp. v tréningu. Takže, keď vidíte, že sa dieťa na kurte trápi, berte na vedomie, že má hneď dvoch súperov, jedneho s raketou a s otcom sediacim na lavičke za sklom, a toho druhého ukrytého vo fyzickom tele, ktorý väčšinou s tým čo dieťa chce a má na kurte robiť, nieje ztotožnený. Píšte si a analyzujte (platí pre celý proces športovej prípravy nielen na zápas) Aby ste mohli realisticky zhodnotiť priebeh akéhokoľvek procesu v športovej príprave, musíte to mať na papieri od začiatku do konca. Pokiaľ to nemáte na papieri, neviete povedať čo sa počas tréningového procesu resp. počas zápasu stalo, a teda neviete presne či pochváliť prípadne pokarhať (a hlavne čo pochváliť a čo pokarhať). To, že niekto prehrá zápas, môže mať rôzne príčiny a preto sa vyvarujte unifikovanej reakcie "...a nemohol/nemohla si hrať lepšie?" a to hlavne keď ste zápas nevideli, a nemáte ani jeden fakt na napísaný papieri. Možno mohol hrať lepšie, možno nie. Možno bol súper nad jeho sily a napriek tomu že vydal zo seba 80% (čo je pri deťoch veľmi veľa), jednoducho vyhrať nemohol. Takže moje odporúčanie je: - tréningový denník (píše ti ho dieťa samé), - poznámky zo zápasov (píše rodič alebo tréner), - výstupy s kondičných testov (dodá kondičný tréner), - výstupy zo špeciálnych squashových testov (napr. max. počet úderov forhand drive do zadnej časti kurtu a pod.), A budete mať vyššie uvedené záznamy v čase "T", viete na základe tohoto poveť kam dostal tréner dieťa v čase "T + 1 rok", ak to nemáte, môžete iba triafať naslepo. Toto všetko platí pre celý proces športovej prípravy, ale pre zápas tiež. Nechajte dieťa po zápase vydýchnuť, zosumarizujte fakty na základe toho, čo si napíšete, a vyzdvihnite svetlé momenty zápasu. Dieťa musí jasne vidieť, že v zápase bola aj také chvíle, keď ostatní tlieskali práve jemu. Tie menej úspešné časti zápasu spomeňte tiež, ale s menším dôrazov. O to viac sa však sústreďte na to aby ste tieto situácie prebrali s trénerom, ktorý sa potom zamerá na ich odstránenie a tréningovom procese. Keď dieťa vyjde z kurtu, očakáva Vašu podporu Ak chcete, aby dieťa nemalo počas zápasu stres práve z Vás, hneď ako vyjde z kurtu (hlavne po prehratom zápase), nedajte na sebe dať sklamanie, a privítajte ho ako by ste ho nevideli 4 týždne. Skúste si v hlave premietnuť takýto pocit a pristúpte k nemu práve s týmto pocitom a obýmte ho. Nič za to nedáte, ale dlhodobý výsledok bude ten, že keď Vás dieťa počas zápasu uvidí za sklom, nebude mať stres ani strach s Vašej reakcie = bude hrať lepšie. Bude uvolnenejšie, a bude sa vedieť lepšie popasovať so zápasom ako niekto, kto je pod tlakom. Čo myslíte, kedy budú členovia protiteroristickej jednotky rýchlejší, efektívnejší a presnejší? Keď budú zachraňovať cudzie deti zajaté na letisku na všetko odhodlaným fundamentalistom, alebo keď budú zachraňovať ich vlastné deti? V prípade, že by to boli ich vlastné deti, viem si predstaviť, že niektorý z nich by mali veľký problém sami so sebou. Mohlo by sa stať, že by požiadali záložníkov aby ich v tejto akcii vymenili, alebo na druhej strane by mali také vybyčované emócie, že by sa mohli dopustiť mnohých chýb, ktoré by v inej situácii nikdy neurobili (toto ich velitelia veľmi dobre vedia takže je možné, že by použili úplne inú protiteroristickú jednotku, ktorá nieje s deťmi vôbec spojená). Takže stres, strach z reakcie rodiča na preheratý zápas, psychický tlak sú faktory ktoré doslova zabíjajú. Zabíjajú v nás kreativitu, radosť zo života, radosť z hry a znižujú výkon každému z nás bez ohľadu na vek a pohlavie. Heslo na záver "stresu stop!". 20.1.8 Príklad s praxe: Peter po absolvovaní prvého turnaja skončilo s tréningami - mohol za to problém v rodine Hore ...späť na Obsah... Tak ako som už spomínal, stres a negatívne emócie nikomu nepridajú. U detí je to tým horšie, že ich správanie sa je s emóciami späté oveľa viac ako správanie sa dospelých. Dospelý človek vie veľa svojich pocitov zakryť a tváriť sa úplne inak dieťa však nie. Peter, v tomto prípade to bol žiak základnej školy (prvý stupeň) toto ešte nedokáže, je úprimný hovorí presne to čo cíti. To je hlavný rozdiel medzi nami a deťmi. Popis problémovej situácie: - Peter chodí na tréningy cca 2-3 roky, - po troch rokoch tréningu prichádza na prvý turnaj, - prehráva v prvom kole, - vychádza z kurtu, plače, nechce komunikovať s matkou ani otcom - rodičia to nechápu, postupne nadobudnú dojem, že tento šport ich dieťaťu škodí... Takže čo sa vlastne stalo? Je to skutočne tak, že squash tomuto chlapcovi "škodí"? Je záver rodičov správny? Nie, záver je úplne mimo. Problém nieje v športe. Problém je v rodine ktorá sa práve rozpadá... Takže čo sa vlastne stalo v rodine? To čo v mnohých iných manželstvých všade okolo nás. Dvaja dlhoroční partneri sa dostali do problémov so svojím vlastným spolužitím. Skrátka ich vzťah prestal fungovať. Čo to pre chlapca znamená? Znamená to že sa musí pozerať ako sa rodičia hadajú, zrazu sa jeden pred druhým predháňajú a tvrdia že práve on/ona je tá najlepšia mama/otec na svete a že ten druhý je ten horší. Pri tomto "banálnom" hádaní sa sa zastavím pretože chcem aby ste si ten pocit vedeli predstaviť a to hneď teraz. Predstavte si že čakáte v Hypernove v rade pri pokladni, a pred Vami sa začnú dvaja (muž a žena) hádať: ž: Tú fľašu, to si si na čo kúpil? m: Šak pre návštevu né? ž: Dobre ťa poznám...vyhlonceš to sám.... m: ..úškrnok...muž sa obzrie vôkol seba ž: Aj tak to sám vychlonceš, mna už nikdy neoserieš...(žena vystrúha kamenných odporný ksicht, načo sa muž viditeľne nasral) m: Čo to rozprávaš, ja že ťa osieram? Jak ťa ja osieram to mi vysvetli (zvyšuje hlas) ž: Čo tu na mna kričíš čo si myslíš že čo si ty? Si obyčajný hajzej tam si choď slopať k tej tvojej cundre!!! (žena vrieska) m: K jakej cundre?!!! Koho ty volas cundrou?!!! (muž schytí ženu za chlopňu kabáta a ťahá ju k sebe...) .... Nikto, opakujem nikto z vás by v tomto rade k pokladni neostal. Každý by sa vyparil čo najdaľej o týchto dvoch. Jediný ktorý by sa na toto divalo prišli pozrieť, by bola strážna služba.... Čo boli vlastne títo dvaja? Boli to partneri ktorý majú dieťa a ktorý majú problémy spolu komunikovať nieto ešte žiť. Vy ste svedkom takej hádky a čo urobíte? Odídete, poviete si, vlastne som ešte zabudol toaletný papier alebo idem do inej pokladne tam to pôjde rýchlejšie. A prečo si to poviete? Je to preto, že sa nechcete pozerať na dvoch ludí, ktorí sa hádajú, sú hlučný a nepríjemný jeden k druhému. Takže chytíte nákupný košík a kráčate preč. Problém sa pre Vás končí, ostane iba kúsok nepríjemnej emócie. Keď prídete domov, poviete svojej žene, "zlatko, nevieš si predstaviť ako dnes dvaja, muž a žena hádali v Hypernove...". Tým to pre Vás končí. Ale kedy a ako to skončí pre toho chlapca ktorý býva s nimi? Viete si predstaviť, že by sa teraz niekto pri Vás zastavil s kamerou, zamával s obálkou z 10tis korunami a povedal Vám "dobrý deň mladý pán, sme s televízie, máme pre Vás takúto ponuku, dáme Vám desať tisíc korún, keď sa na mesiac nasťahujete k tým manželom ktorý sa teraz hádali...nebojte sa dom majú veľký...tak čo beriete? budete každý vecer ve telke naživo :))"... Vy: Nie ďakujem. Neberiem. A vy ich poznáte? Tých dvoch? TV: Áno, vytipovali sme si ich, sú v rozvodovom konaní, chceme našim divákom priblížiť ako rozvod vlastne vyzerá!!! :)) Vy: Áno, tak potom si tú kameru strčte niekam, zbohom! TV: Ale pane....ako ste to mysl... Takže kam dáme to dieťa aby nevidelo a necítilo to, čo cítime my ostaní keď sa "títo dvaja" hádajú? Keďže dieťa býva s rodičmi, nedáme ho nikam. Musí všetky situácie znášať a to s na ňom aj patrične prejavý. Neistota, úzkosť a strach sú pocity, ktoré dieťa začne cítiť každý deň. Ak keď príde deň bez strachu, bude štastné ako blcha. Ak k tomu to strachu pridáme stres zo zápasu, čo sa asi stane? Čo sa podľa Vás stane, ak takéhoto malého človeka postavíte na kurt? Človeka žijúceho v strese, človeka ktorý má strach, bojí sa o to čo bude doma dnes večer? ... - prehráva v prvom kole, - vychádza z kurtu, plače, nechce komunikovať s matkou ani otcom - rodičia to nechápu, postupne nadobudnú dojem, že tento šport ich dieťaťu škodí... a mýlia sa... P.S.: Peter je skutočný aj rodičia sú skutočný, rozhovor v hypernove je vymyslený, nie však nereálny. 20.1.9 Moja malá/malý hrá tenis bude vedieť squash? Hore ...späť na Obsah... Na túto otázku je podľa mna velmi jednoduchá odpoveď - áno bude vedieť hrať squash. Malá rada Pokiaľ na to finančne máte, dajte dieťa najprv na tenis. Ak sa úkaže, že to v neskoršom veku nebudete finančne alebo inak zvládať tak, ako by si to tréningový proces vyžadoval, môže dieťa prejsť na squash, ktorý sa tenista vie za 2 roky naučit skutočne "ľavou zadnou" a nebude Vás to stáť možno ani1/5 z nákladov, ktorá Vám "zožral" tenis. Keďže squash je velmi podobný raketový šport, dieťa vie dosiahnuť na veľmi vysoké méty aj v tomto športe. Naviac, pokiaľ má už dieťa čiastočne stabilizovanú techniku, tenisový úder mu môže "zostať", takže rekreačne alebo aj závodne môže hrávať naďalej. Čo by sa stalo keby ste to urobili naopak? Nevyšlo by to. Samozrejme pokiaľ hovoríme o prechode zo závodného squashu na závodný tenis. Po prvé, mali by ste v porovnaní so squashom zrazu niekoľkonásobné náklady, navyše, squashová technika ktorá sa buduje od malička kde hráči pracujú s raketymi s hmotnosťou od 120g do 165g je úplne nekompatabilná s technikou úderu na tenisovom kurte. Tenisová raketa je cca 3x ťažsia, a squashový hráči majú úplne inak vyvynutý pohybový aparát, ktorý by sa na tenis pretrasformovával veľmi dlho. A prečo to z tenisu na squash ide? Je to všetko ľahšie - squasová raketa je 3x ľahšia, každý tenista, ktorý ju dostane do ruky Vám povie "jéj, aká ľahká...". Squshový kurt má niekoľko násobne menšiu plochu ako tenisový kurt, nešmýka sa na ňom, k squashu je potrebný menší rozsah pohybov (pri vykonávaní úderu), je oveľa lahšie obsiahnuť celý kurt, a úder je len o niečo "iný" ako úder squashistu. Všetko je to tu oveľa jednoduchšie a treba zvládnuť iba logiku pohybu, to že zrazu na kurte nie ste sami, že sa lopta odráža od stien amení smer a iný švih raketou pri údere a aj iné držanie rakety. Na proti tomu, squashista by dostal 3x ťažšiu raketu, povrch ktorý sa šmýka (antuka), loptu ktorá je niekoľko násobne ťažšia a väčšia, sieť do ktorej môže lopta narazit a ktorá je veľmi vysoká, ešte pridajte vietor z pravoboku, trochu antuky v povetrí a prvý úder ďaleko do autu alebo do siete a skončili ste. Dajte tenistovi squashovú raketu, ukážte mu kde na čelnú štenu má trafiť a on tam trafí, čiže úder nepokazi. Chcite to iste od squashistu na tenisovom kurte, dajte mu tenisovú výstroj a povedzte mu nech trafí do poľa podania zospodu...bude to pre neho veľmi ťažké, pridá viac sily ako treba a lopta hneď skončí na základnej čiare. |
||||||||||||||