26 Športová psychológia

26.1 Aké problémy rieši športová psychológia 26.2 Kedy uvažovať nad zapojením psychológa do tréningového procesu 26.3 Príklad s praxe: nezvládnuteľné emócie 26.4 Príklad s praxe: významný pokles koncentrácie hráča po niekoľkých pokazených úderoch

26.1 Aké problémy rieši športová psychológia Hore ...späť na Obsah... Nadpis tejto kapitoly je "športová psychológia" a preto by sme si na začiatku mali povedať čo to vlastne je. Keď to zoberieme po slovách, tak "športová" = súvisiaca so športom resp. týkajúca sa športu. Druhé slovo psychológia už také jednoduché nieje. Keď si zoberieme napr. knihu Milan Nakonečný -  Základy psychologie (Academia, 1998, ISBN 80-200-1290-7), zistíme, že opis predmetu záujmu psychológie je tu rozpísaný od strany 10 do 41, takže opis slova psychológia zjednodušíme tak, že pod týmto pojmom budeme rozumieť "vedu ktorá skúma a popisuje správanie sa človeka v rôznych situáciách a tiež rôzne typy procesov, ktoré sa v jeho mysli odohrávajú". Určite sa to dá napísať krajšie, presnejšie či už po významovej alebo formálnej stránke, ale dajme tomu že pre účely tejto publikácie nám to bude stačiť. Takže v praxi športový psychológ pracuje so športovcami s cieľom: - zlepšiť ich športový výkon, ktorý je na psychike športovca priamo závislý či chceme alebo nie, - po prekonaní vážneho zranenia znovu naštartovať tréningový proces s čím súvisia pochybnosti typu "má to ešte význam?" a podobne, - odbúrať strach s prehry so súperom s ktorým som 4 roky ani raz nevyhral a teraz už na to technicky mám, - poznať a ovládať emočné procesy, ktoré neviem počas zápasu ovládať a ktoré potom spôsobujú že prestanem "hrať dobre", - atď., atď... 26.2 Kedy uvažovať nad zapojením psychológa do tréningového procesu Hore ...späť na Obsah... Prvá vec ktorú treba povedať hneď na začiatku je tá, že športový psychológ je veľmi drahá záležitosť. Za jednu hodinu resp. 45 min, u neho "necháte" aj 1000 korún slovenských a toto je dostatočná suma na to, aby si to človek rozmyslel, napr. s ohladom na iné podobné náklady, ktorá s tréningovým procesom súvisia a ktoré sú o mnoho nižšie. Druhá vec je tá, že práca športového psychológa je nenahraditeľná a do úplne doslovne. Darmo budete chodiť 3x do týždňa na masáž, 2x na cchi-kung popri tom budete jesť biopotraviny. Prácu psychológa nenahradí nik. Takže kedy vlastne zapojiť športového psychológa do tréningového procesu? Keby sme dali bokom finančnú stránku celej záležitosti, tak by športový psychológ mal pracovať s každým športovcom a špeciálne s tými ktorí: - sa počas zápasu nevedia ovládať (nevedieť sa ovládať = hrať oveľa horšie ako sa dá hrať keď sa vedia ovládať), - dlhodobo prehrávajú zápasy, ktoré po fyzickej a technickej stránke môžu vyhrať, - trpia stratou koncentrácie po určitých momentoch v zápase, - pociťujú dlhodobú stratu motivácie (dlhodobá = niekoľko mesiacov), - z akýchkoľvek dôvodov chcú prestať hrať squash hoci okolie to nechápe resp. nevie dôvod, - nastupujú na kurt so strachom z prehry alebo z čohokoľvek iného, - atď. atď, Inými slovami na športového psychológa sa obraciame vtedy, ak nastane problém, s ktorý sa vám (trénerovi a rodičovi) nedarí zvládnuť tréningom na kurte ani inými metódami ktoré máte k dispozícii, a nesúvisí to s tým napr. že niekto nešťastnou náhodou príde o prsty na ruke alebo potobné patologické záležitosti. Tu je dôležité vedieť, že aj práca so športovým psychológom môže bolieť. Asi tomu neveríte, ale skutočne to môže bolieť a aj to bolí. Je to často krát však jediná cesta ako sa zbaviť strachu z prehry, zo sklamania po prehratom zápase či ako sa jasne postaviť k návratu na kurty po operácii kolena (alebo ukončiť športovú kariéru so zdvihnutou hlavou). Treba na to odvahu, odhodlanie, peniaze a samozrejme toho správneho športového psychológa. Pokiaľ však siahate na tie najjvyšie športové méty, nezaváhal ani na minútu, dozviete sa o sebe veľa zaujímavého a stanete sa aj lepším športovcom a aj lepším človekom. Pre rodičov detí s problémovým správaním (ktorých je dnes veľa), by som doporučil spoluprácu s detským psychológom, ktorý vám pomôže využiť šport na kompenzáciu chovania dieťaťa a je to jedna z ciest ako sa s týmto správaním čiastočne vysporiadať. 26.3 Príklad s praxe: nezvládnuteľné emócie Hore ...späť na Obsah... Kde bolo tam bolo, boli raz dvaja hráči, ktorý sa nemali príliš radi a ktorých radšej nebude menovať :) Obaja boli nižšieho vzrastu a obaja boli bývalí výborný tenisový hráči. Ich vzájomné zápasy boli vždy sprevádzané "nervami", čiže vypätou atmosférou a častými protestami, okrem iného aj preto že hrali obaja veľmi dobre. No a raz, na jednom turnaji okolo roku pána dvetisíc, stalo sa zhruba toto: - hráči narazili na seba na turnaji, ktorý organizoval IMET, - po naoko pokojnej rozcvične zápas začal, - prvý set vyhral prvý z nich, - druhý set vyhral ten druhý, - tretí set patril opäť tomu prvému hráčovi, ciže to bolo 2:1 s tým že počas setu začali obaja protestovať voči výrokom rozhodcov a napätie medzi nimi rástlo, - vo štvrtom sete po vzájomnom konflikte po jednej z výmen, sa jeden z hráčov odoberá z kurtu, - zápas je skrečovaný v prospech prvého hráča, - druhý hráč zápas vzdal, keď išiel okolo mňa, na moju otázku "...prečo..." mi s červenou rozpálenou tvárou pomedzi zuby povedal "musel som to skončil lebo by som mu ublížil..." Čo sa teda stalo? Druhý hráč nezvládol svoje emócie avšak našťastie sa natoľko ovládal, že si uvedomoval blížiace sa nebezpečenstvo toho, že by sa úplne prestal ovládať, a súpera by nešportovo napadol (úder raketou alebo niečo podobné). Toto sa samozrejme stáva, hlavne emotívnym ľudom, ktorý sa do zápasu úplne "vložia". Neschopnosť premeniť rozhodujúce lopty v kľúčových momentoch sa veľmi lahko dá pretransformovať na nenávisť voči súperovi (veď za všetko môže on!). V tomto prípade, sa druhý hráč vyznamenal minimálne tým, že rozpoznal toto riziko, a zápas predčasne ukončil. 25.4 Príklad s praxe: významný pokles koncentrácie hráča po niekoľkých pokazených úderoch Hore ...späť na Obsah... Poviedka číslo dvestotridsaťpät: Ignác a jeho strata koncentrácie. Bol raz jeden pozemšťan Ignác D. a ten hrával od detstva hru zvanú squash. Potom keď mal asi 20 rokov, začal spolupracovať s jedným trénerom aby....vlastne ani nevieme prečo, ale obaja na to mali svoj dôvod. Po istom čase prišiel tréner na toto: - pozemšťan Ignác, mal niektoré vážne technické chyby najmä pri úderoch boast a backhand drive, - väčšinu chýb sa trénerovi podarilo odstrániť počas 6 mesiacov, - popri tejto práci, zisťoval psychické črty hráča Ignáca a prišiel toto:    > výkon hráča Ignáca je priamo závislý na tom ako sa tento hráč cíti,    > ak sa cíti dobre, jeho pohyb po kurte je ľahký, plynulý a sebaistý, to isté platí pre údery,    > ak sa cíti zle, celá jeho činnosť na kurte je ochromená, a jeho výkon je v podstate karastrofálny,    > ďalej zistil, že "cítiť zle" sa začne hráč Ignác, zakaždým po sérii 2 alebo 3 pokazených úderov idúcich bezprostredne po sebe.    > hráč neprimerane často cíti únavu, a odmietavo sa stavia pauzám v športovej príprave (trénuje bez prestávky) A toto je aj hlavná prekážka na ceste k lepším výsledkom. Skrátka ak sa tento hráč dostane v zápase pod psychický tlak, na čo stací iba veľmi málo (zopár pokazených lôpt), vyhliadky na výhru v zápase ak so slabým súperom su malé. Toto je exemplárny príklad keby pomôcť môže športový psychológ. Jeho pomoc by však vyžadovala dosť vysoké náklady (predpokladaný počet sedení je cca 20). Teoreticky je tu aj iná cesta k zlepšeniu, avšak to by vyžadovalo zmenu v hráčovej psychike, čo pričinením iba hráča nieje vylúčené, ale je to veľmi málo pravdepodobné.